Alain Sailly
Alain Sailly - narozen 7.8.1958 v Semeuse-Ardény (Francie) - je učitel bojových umění jako Sambo (Rusko), Judo (2.dan), Jiu-jitsu (7.dan), Goshindo (7.dan) a zápas. Je zakladatelem vlastního stylu bojového umění Goshindo.
Více v následujícím rozhovoru:
Goshindo - Interview s Alanom Saillym
(20. Apríl 2005) ze stránek http://www.ozfatra.sk
V krajine vychádzajúceho slnka študoval Alain Sailly viaceré štýly sebaobrany - hakko-ryu-aiki-jutsu, daito-ryu-aiki-jutsu či tenshin-shiyo-ryu. Po návrate do Francúzska a debatách s priateľmi sa utvrdil vo svojom presvedčení, že podstata väčšiny techník je prakticky vo všetkých bojových umeniach rovnaká a že vytváranie nových techník je vlastne zbytočné. Oveľa výhodnejšie podľa neho bolo vykonávať z jedného základného postoja, ktorý by bol spoločný pre všetky bojové umenia.
Aktivity Alaina Saillyho sa však rozchádzali s predstavami a názormi vedenia francúzskej federácie ju-jutsu, a tak svoj nový systém sebaobrany, maximálne zohľad?ujúci potreby súčasnosti, pomenoval vlastným názvom - goshindo.
Čo predstavuje a čo všetko sa za ním skrýva, na to sme sa už sympatického Francúza, ktorý je okrem iného národným technickým riaditeľom Francúzskej federácie goshindo a šéfom World Kobudo Federation pre Európu, spýtali osobne po jednej z jeho pomerne mladého bojového umenia.
Ako by ste charakterizovali goshindo?
Predovšetkým ako cestu ochrany tela, cestu osobnej sebaobrany. Tá však nespočíva len v množstve rôznych účinných chmatov, ale prakticky vo všetkom, čo vám pomôže ubrániť sa. Ak máte napríklad dobré nohy a viete rýchlo utekať, vďaka čomu sa vyhnete hroziacemu konfliktu, je to takisto goshindo. Rovnako ako keď nosíte pri sebe zbra?, ktorou protivníka veľmi rýchlo presvedčíte, aby sa vzdal svojich úmyslov napadnúť vás.
Čo v preklade znamená goshindo?
Cestu bohov. Nejde však o žiaden historický názov, ale vlastne o akési východisko z núdze. Po tom, čo vedenie francúzskej federácie ju-jutsu nesúhlasilo s tým, aby som svoje predstavy o modernej sebaobrane realizoval pod hlavičkou federácie, bol som nútený nájsť pre tento štýl iný názov. Zobral som si preto japonsko-francúzsky slovník a po niekoľkých hodinách hľadania bolo goshindo na svete.
Čím sa odlišuje od iných bojových umení?
Goshindo vychádza z ju-jutsu a jeho výhoda je v tom, že v ?om možno dokonale využiť prakticky všetky prednosti vlastného tela. Ponúka rôzne variácie mimoriadne účinných techník, z ktorých viaceré môžu byť smrteľné. Musíme preto pracovať s veľkou kontrolou, dokonale poznať svoje možnosti a riadiť sa známou pravdou, že na to, aby sme mohli ovládať sami seba. Pritom vykonaná technika nie je pre m?a cieľom, ale iba prostriedkom na jeho dosiahnutie. Napríklad tak, ako sochár potrebuje kladivo a dláto, ja potrebujem perfektne ovládať jednotlivé techniky. Tie sú pre m?a nástrojom k tomu, aby som sa spoznával stále lepšie a lepšie, mohol ďalej zlepšovať svoju rovnováhu a koordináciu, aby som vedel rovnako dobre používať obidve strany svojho tela.
Ju-jutsu, z ktorého vychádza aj goshindo, znamená v preklade jemná cesta. Spomínali ste však, že toto bojové umenie obsahuje aj viaceré smrteľné techniky. V čom spočíva teda spomínaná "jemnosť"?
Keď idete do dojo, aby ste sa v ?om naučili akékoľvek bojové umenie, obsahujúce techniky, ktoré vám umožnia ubrániť sa, viete, že to robíte pre svoje zdravie. Keď si však položíte otázku, týkajúcu sa filozofie bojových umení, vzniká zrazu veľký problém. Hovoriť v týchto súvislostiach o filozofii nie je jednoduché, no takí veľkí majstri, ako Morihei Uyeshiba, Gogen Yamaguchi, Jigoro Kano a ďalší dokázali vytvoriť zo svojho tela a mysle naozaj niečo. Prečo teda ten symbol, ktorý vyjadruje cestu jemnosti, prázdnych rúk a podobne? To je naša cesta, náš cieľ, aby sme sa dostali až k samotnému významu týchto slov a naplnili ho. Nejde teda o to, dostať čierny pás - aj keď si mnohí myslia, že keď ho majú, že sú niekto - ale o to, aby sme dosiahli cieľ, ktorý spomínaní majstri svojmu učeniu dali - teda jednotu tela a mysle, filozofickú nápl? bojových umení. Jediné, čo ja osobne v tejto súvislosti odmietam, je opičiť sa po Japoncoch vo všetkom. Mnoho vecí je totiž vlastných iba im, pretože zodpovedajú ich génom, mentalite a filozofii. Nechápte to zle, ale my sme Európania a naša filozofia je odlišná. Nech je Európa západná, východná alebo akákoľvek, tak sme iní ako Japonci. Už len preto, že nejeme každý de? ryžu.
Našli ste už svoju cestu k dosiahnutiu spomínaného cieľa?
Moja cesta smeruje k tomu, aby som sa v de?, keď zomriem, poznal čo možno najlepšie, aby som vedel, čo som za človeka.
V mladosti ste sa venovali najprv judo, no potom ste poznali ju-jutsu a rozhodli sa ostať pri ?om. Prečo?
Zodpovedalo to štádiu môjho vtedajšieho vývoja. Azda najväčšiu rolu však zohrala skutočnosť, že ju-jutsu mi poskytlo možnosť naväzovať jednotlivé techniky podľa danej situácie, že som mohol pri nich využívať celé svoje telo, všetky moje schopnosti a danosti.
Ste národným technickým riaditeľom Francúzskej federácie goshindo i inštruktorom World Kobudo Federation, ktorá združuje vyznavačov rôznych druhov bojových umení. Čo považujete pri výchove svojich žiakov za najdôležitejšie?
Predovšetkým nájsť taký systém, ktorý by bol optimálne prispôsobený výuke žiakov. Ak si uvedomíte, že v každom bojovom umení jestvuje ohromne široká paleta techník, potom možno len veľmi ťažko vytvoriť taký program, pomocou ktorého by sme mohli vyučovať konkrétnym spôsobom. Na tréningu so snažím najskôr ukázať, o čo v danej technike ide, no potom ju musím prispôsobiť na každého žiaka osobitne. Každý z nich ju totiž urobí ináč, pretože ináč ako ostatní pristúpi napríklad k rovnováhe, mäkkosti či rýchlosti jej prevedenia.
Goshindo a ju-jutsu sú bojové umenia, ktoré využíva najmä polícia. Nácvik ich techník by mal teda maximálne zodpovedať realite, čo je však veľmi obtiažne. Ako sa pozeráte na tento problém?
V dávnych časoch slúžili bojové umenia predovšetkým na prežitie. Ľudia pracovali, bojovali a pripravovali sa oveľa tvrdšie. Dnes je však situácia úplne iná. Obchodník alebo profesor, pohybujúci sa denný denne v spoločnosti, si nemôže dovoliť mať po tréningu "monokle" či modriny. To by šlo len veľmi ťažko. Je to teda všetko otázky spôsobu myslenia, uvedomenia si, že každý úder musí byť ovládaný a zastavený tam, kde treba, pretože ním môžem ublížiť, ba i zabiť. Na druhej strane však veľa ľudí udiera tak, že ich pohyb je bez mentálneho pozadia, chýba mu energia, následnosť. Paralelu pohybu a mysle tam jednoducho nevidno, hoci práve ona predstavuje základ - myseľ a pohyb musia byť spoločné. Keď to dosiahneme, budeme môcť vykonávať všetky techniky s maximálnym nasadením bez rizika, že by sme súperovi ublížili.
Za sebou máte už takmer dvadsaťpäť rokov tréningu ju-jutsu. Ako sa pozeráte na toto umenie dnešnými očami?
Pre m?a je ju-jutsu bojovým umením roku 2000. V minulosti ho používali samuraji, neskôr sa v ?om zoskupili rôzne školy jutsu, čím dostalo súčasnú modernú podobu. Vznikol tak univerzálny systém, ktorý spája rôzne techniky. Napríklad karatista, využívajúci predovšetkým údery a kopy, sa dostane neraz do situácie, kedy si povie, že by sa mu zišlo urobiť nejakú páku. Alebo aikidista si povie - hop, teraz by som potreboval vedieť kopnúť alebo udrieť. Kvôli tomu sa veľa ľudí vracia k jutsu, lebo práve ono ponúka celú túto paletu techník - nielen kopy a údery, ale i páky, skrátka všetko, čo potrebujete.
Ako sa pozeráte na budúcnosť goshindo?
Optimisticky. Vďaka tomu, že usporadúvame semináre prakticky po celej Európe, si goshindo získava medzi záujemcami o bojové umenia stále väčšiu obľubu, pričom nemálo svojich vyznavačov si našlo dokonca už i na americkom kontinente. A to je skvelá perspektíva.
Referencie: Budo Journal č. 7, roč. III, 1995